spravy zo zahrobia
nie, neľakajte sa. nestretnete sa tu s mojim partem a miestamo poslednej rozlucky. hoci tento den-blbec sa na to dost podoba. zacalo sa to uz vikendom, kedy som pochytila vsetky mozne nevymrznute bakterie a virusy, a tak som mala chraplavy hlas joea Cockera(taky starsi pan z ameriky, pre tych neskor narodenych). prvoplanovy plan ucit sa na skusku nevysiel a tak som ja s pomocou mojej najuzasnejsej sestry napisali seminarku z filozofie. hadam mi ju neobucha o hlavu. no a dnes v pondelok 23. aprila som myslela, ze umrem. rano na autobus o pol siedmej, rychlo na hodinu, kde prisiel zo vsetkych spoluziakov jeden, bo ostatni su v bruseli a par ostavajucich sa na to slusne vyprdlo. v studovni som skumala prvu republiku. na intraku ma ubytovatelka nakhanala s nezaplatenim intraku (pokuta ai 2000 sk) a musela som sa vratit do mesta pre moj zatulany isic. to vsetko sprevadzane potahoavnim nosa, kedze mam pokrocilu nadchu a kaslanim plus zvysena teplota. potrebujem grigoriho, hoci stacil by aj doktor z chicago hope.
luci sa s vami (hadam len na chvilku ) vasa vtipna mrtvolka
