just keep smiling

Nadpis je slovo anglickeho povodu, ktore znamena zvlastny, neobycajny. No ide tiez o program na CT 1 vo stvrtok po desiatej, ktory je venovany pre homosexualov. Kazda cast je venovana inej teme, ci ide o modu, byvanie, cestovanie. Vacsi rozdiel oproti inym relaciam vidim max v tom, ze ovela viac sa tu pouziva slovo gay alebo lesba. Inak je relacie nevnucovacia a casto i sebehumorna. Nepoviem vam tu svoj nazor na tuto problematiku, bo ho nemam nejako presne zadefinovany, ale mysli, ze v queere si najde pre seba nieco i homo i heterosexual.

Ja viem, ze pekne provokujem na koncui setembra, ked niektori uz davno deru lavice. Nebojte, ja s vami sucitim. Mna to caka od pondelka. A poviem pravdu, po tom, co doma robim zufalu nemanzalku, aj sa celkom tesim. Zapis i ubytovanie mam za sebou, tak hura. Zatial najvtipnejsia prihoda, ktoru som zazila so skolou sa ma vsak osobne netykala. Jeden som cakala pri zastavkach MHD v TN na stanici. Prave sa do 13ky pchali vysokoskolaci. A ked nastupili vsetci, sofer zacal svoj prihovor, a pocula som ho az ja vonku. Najprv si svojich studentov privital a povedal im, ze sa budu stretavat rano pravidelne. A nech na neho vzdy pockaju i ked bude cakat. Nech ich nemusi zbierat po ceste( doslovna citacia). A tiez nech udrziavaju poriadok, ved vsetko je to o ohladuplnosti a tolerancii. Najkrajsie na to bolo, ze ti ludia sa nezacali chichunat ako stredoskoôaci, len sa nad tym pousmiali. A na co sa tesim do skoly: na Petrine telefonaty s mamou, Michalove nevycerpatelne stravne listky a samozrejme slusne vecerne programy v mnohych nitrianskych kluboch.

Tak to vyrozpravam v kratkosti, ak to teda niekoho zaujima ( a vobec v sebe neutlacam pocit nepotrebnosti pre svet a spolocnost)zacalo to vsetko v juli, kedy som konecne spravila postupovky a mala som mat kludne prazdniny. Potom sme sa lopotili s harry s greckom, ktore nas caka buduce leto (a mami nepomoze ziadne psychovydieranie). A brigada, pardon, gulag v Bo***iciach. To radsej premlcim. Bola som napokon velmi vdacna za brigadu v Nemsovej vo Vetropacku. Tam som (len) cistych sedem a pol hodiny stala pri pase a kontrolovala pohybujuce sa male flasky, ci spravne idu a ci neblokuju balenie. Tu som sa toho vela naucila:
- muzi maju zorne pole v priemere 1 meter, ine musi zvladnut zena
- muzi maju prevysenu fyzicku bolest
- pocit mikrospanku
- hyenuizmus starsich (40-50 rokov) spolupracovnicok
A najviac som milovala otazky typu: Aj ta to bavi stale sledovat tie flase ( tak po piatich hodinach sichty).
PS: A nie som feministka. Ak mal niekto taky pocit z mojho komentu.

Opat po dlhom case sa ozyvam. A je to kvoli Mandoline kapitana Corelliho. Nejde o hudobny nastroj ,ale o knihu od Louisa de Bernieresa. Zaradila by som ju medzi knihy o vojne aj mimo nej. Autor tu vyborne sklbil hrozy vojny a boja s pokojnym zivotom na greckom ostrove Kefallenia. Opisuje zivotne uadlosti niekolkych obyvatelov ostrova a ich neskorsie spojenie s vojnou a okupovanim. Myslim si, ze dej vas naozaj chyti a je to ten typ knihy na jeden dych. Teda taka bola pre mna, hoci pocet stran ma do citania nevabil. Ale prekonajte sa. Myslim a dufam, ze neolutujete.